Fun Fun In The Virtual World/ VERNISÁŽ Radovan Dranga
05.07.2022, Utorok 18:00
Pozývame Vás do Telocvične na VERNISÁŽ
Radovan Dranga
Fun Fun In The Virtual World
Môžeme ešte stále hovoriť o dichotómii virtuálneho vs. reálneho sveta? Ako veľmi sa schizofrénia podobá tomu, keď sa my sami ...
viac
Pozývame Vás do Telocvične na VERNISÁŽ
Radovan Dranga
Fun Fun In The Virtual World Môžeme ešte stále hovoriť o dichotómii virtuálneho vs. reálneho sveta? Ako veľmi sa schizofrénia podobá tomu, keď sa my sami odovzdávame virtuálnej halucinácii, pri ktorej opúšťame fyzickú realitu? Čo (ne)robíme v “reálnom” živote, keď sme v tom virtuálnom? Ktorá reprezentácia reality je naša budúcnosť?
Radovan Dranga vo svojom výstavom projekte pre (telo)cvičňu Novej Cvernovky pripravil sériu umeleckých výstupov a záznamov, ktoré sa k týmto otázkam stavajú na jednej strane priamo, na tej druhej – ambivalentne. Prečo?
Umenie nových technológií so sebou zakaždým prinieslo veľkú vlnu fascinácie, no i obsahovej vyprázdnenosti. Sám Radovan neprináša explicitne osobný alebo politický kontext (teda okrem ostro kritickej narážky na crypto/NFT), ktorý by sme vedeli ľahko vidieť alebo odčítať. Zameriava sa totiž najmä na viditeľné a neviditeľné hranice. Hranice jednotlivých realít. Ako sú konštruované? Ako sú reprezentované? Ako sú videné? Kým a ako sú performované?
Od obrých – po malé, sú to práve prítomné (vý)tvory – subjekty aj objekty – fyzické aj virtuálne, na ktoré sa môžeme pozerať v týchto rôznych reprezentáciách od 3D renderu na 2D tlači, či 3D tlači po samotnú interaktívnu virtuálnu realitu, alebo videozáznamy, ktoré tieto tvory ukotvujú v čase, hoci sa voči času ako fyzickej veličine úspešne sami vymedzujú.
Ďalšou, no nemenej dôležitou dualitou, je intencia autora vs. percepcia diváka a to hlavne v spojitosti s tým, čo sa deje vo virtuálnom priestore, v ktorom vedome halucinujeme. Filozof Jacques Derrida, ktorý túto “priepasť” skúmal, hovorí o tom, že autor diela nemôže byť považovaný za jediný zdroj určujúci význam. Miesto toho navrhuje “decentralizované JA”. JA tvorené z toľkých fragmentov, koľko subjektov to JA vníma vo virtuálnom priestore priamo i nepriamo v ňom.
To, že sa použitím reprodukcií a digitálnych technológií vytráca originálna aura diela (v tradičnom chápaní výtvarného diela), vieme (Walter Benjamin), ale to ako bude vyzerať budúcnosť na pomedzí realít a akú úlohu bude hrať ľudské JA v nich – nevieme. Práve preto nám autor sprítomňuje videozáznamy, vďaka ktorým môžeme celý proces tvorby tvorov, no i samotného umelca (subjekt, telo), rozložiť na jednotlivé časti v jednotlivých realitách, cez jednotlivé subjekty – druhy JA.
V postdigitálnom svete sa dôraz z materiálnej výroby presúva na produkciu a cirkuláciu znakov naprieč rôznymi reprezentáciami. Kto ovláda znaky, kontroluje význam a informácie. Táto nová ekonómia znakov je arénou, v ktorej sa odohrávajú boje. Boje medzi biznisom a zákazníkom, medzi umelcom a verejnosťou, medzi pohlaviami. (Kenneth G. Hay)
Myslím si, že Radovan to vníma optimisticky. Využíva svoju hravosť a zručnosti na objavovanie a zdôrazňovanie týchto nuáns medzi rôznymi už dnes prítomnými svetmi. A či sa necháme uniesť vlnou fascinácie, alebo budeme ochotní venovať časť našej energie zmieneným otázkam, je už na každom z nás.
— Michal Huštaty (kurátor) — Výstava bude otvorená:
štvrtky – piatky – soboty
17:00 – 19:00 Finisáž: 9.8. 2022, 19:00 Telocvičňa – Rezidenčné Centrum pre Tanec, Nová Cvernovka ———-
Radovan Dranga (*1991, Bratislava) je multimediálny umelec, fotograf, sochár a pedagóg. Je absolventom Katedry fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, poćas ktorej študoval aj na Katedre fotografie Kráľovskej akadémie umení v Belgicku (KASK). Radovan aktívne pracuje s novými médiami a priestorovou inštaláciou. V jeho tvorbe je cítiť implementáciu najnovších technológií v umení. Zaoberá sa predovšetkým estetikou káblov, s ktorými pracuje ako základným stavebným kameňom pre svoje objekty, zátišia alebo fotografiu. Sú takisto jeho zdrojom fascinácie rovnako ako cyper-punk, solar- punk, nová technológia a budúcnosť planéty a jej zachovanie. Okrem káblov ako hlavného materiálu, sa Radovan všeobecne zameriava na materialitu jeho objektov a proces jeho práce, v ktorej často naráža na dystopický svet, kde technológie žijú a milujú.
————- Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partnerom projektu je Bratislavský kraj.
Fun Fun In The Virtual World Môžeme ešte stále hovoriť o dichotómii virtuálneho vs. reálneho sveta? Ako veľmi sa schizofrénia podobá tomu, keď sa my sami odovzdávame virtuálnej halucinácii, pri ktorej opúšťame fyzickú realitu? Čo (ne)robíme v “reálnom” živote, keď sme v tom virtuálnom? Ktorá reprezentácia reality je naša budúcnosť?
Radovan Dranga vo svojom výstavom projekte pre (telo)cvičňu Novej Cvernovky pripravil sériu umeleckých výstupov a záznamov, ktoré sa k týmto otázkam stavajú na jednej strane priamo, na tej druhej – ambivalentne. Prečo?
Umenie nových technológií so sebou zakaždým prinieslo veľkú vlnu fascinácie, no i obsahovej vyprázdnenosti. Sám Radovan neprináša explicitne osobný alebo politický kontext (teda okrem ostro kritickej narážky na crypto/NFT), ktorý by sme vedeli ľahko vidieť alebo odčítať. Zameriava sa totiž najmä na viditeľné a neviditeľné hranice. Hranice jednotlivých realít. Ako sú konštruované? Ako sú reprezentované? Ako sú videné? Kým a ako sú performované?
Od obrých – po malé, sú to práve prítomné (vý)tvory – subjekty aj objekty – fyzické aj virtuálne, na ktoré sa môžeme pozerať v týchto rôznych reprezentáciách od 3D renderu na 2D tlači, či 3D tlači po samotnú interaktívnu virtuálnu realitu, alebo videozáznamy, ktoré tieto tvory ukotvujú v čase, hoci sa voči času ako fyzickej veličine úspešne sami vymedzujú.
Ďalšou, no nemenej dôležitou dualitou, je intencia autora vs. percepcia diváka a to hlavne v spojitosti s tým, čo sa deje vo virtuálnom priestore, v ktorom vedome halucinujeme. Filozof Jacques Derrida, ktorý túto “priepasť” skúmal, hovorí o tom, že autor diela nemôže byť považovaný za jediný zdroj určujúci význam. Miesto toho navrhuje “decentralizované JA”. JA tvorené z toľkých fragmentov, koľko subjektov to JA vníma vo virtuálnom priestore priamo i nepriamo v ňom.
To, že sa použitím reprodukcií a digitálnych technológií vytráca originálna aura diela (v tradičnom chápaní výtvarného diela), vieme (Walter Benjamin), ale to ako bude vyzerať budúcnosť na pomedzí realít a akú úlohu bude hrať ľudské JA v nich – nevieme. Práve preto nám autor sprítomňuje videozáznamy, vďaka ktorým môžeme celý proces tvorby tvorov, no i samotného umelca (subjekt, telo), rozložiť na jednotlivé časti v jednotlivých realitách, cez jednotlivé subjekty – druhy JA.
V postdigitálnom svete sa dôraz z materiálnej výroby presúva na produkciu a cirkuláciu znakov naprieč rôznymi reprezentáciami. Kto ovláda znaky, kontroluje význam a informácie. Táto nová ekonómia znakov je arénou, v ktorej sa odohrávajú boje. Boje medzi biznisom a zákazníkom, medzi umelcom a verejnosťou, medzi pohlaviami. (Kenneth G. Hay)
Myslím si, že Radovan to vníma optimisticky. Využíva svoju hravosť a zručnosti na objavovanie a zdôrazňovanie týchto nuáns medzi rôznymi už dnes prítomnými svetmi. A či sa necháme uniesť vlnou fascinácie, alebo budeme ochotní venovať časť našej energie zmieneným otázkam, je už na každom z nás.
— Michal Huštaty (kurátor) — Výstava bude otvorená:
štvrtky – piatky – soboty
17:00 – 19:00 Finisáž: 9.8. 2022, 19:00 Telocvičňa – Rezidenčné Centrum pre Tanec, Nová Cvernovka ———-
Radovan Dranga (*1991, Bratislava) je multimediálny umelec, fotograf, sochár a pedagóg. Je absolventom Katedry fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, poćas ktorej študoval aj na Katedre fotografie Kráľovskej akadémie umení v Belgicku (KASK). Radovan aktívne pracuje s novými médiami a priestorovou inštaláciou. V jeho tvorbe je cítiť implementáciu najnovších technológií v umení. Zaoberá sa predovšetkým estetikou káblov, s ktorými pracuje ako základným stavebným kameňom pre svoje objekty, zátišia alebo fotografiu. Sú takisto jeho zdrojom fascinácie rovnako ako cyper-punk, solar- punk, nová technológia a budúcnosť planéty a jej zachovanie. Okrem káblov ako hlavného materiálu, sa Radovan všeobecne zameriava na materialitu jeho objektov a proces jeho práce, v ktorej často naráža na dystopický svet, kde technológie žijú a milujú.
————- Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partnerom projektu je Bratislavský kraj.