Vernisáž : Erik Šille // Nebol som tu na začiatku, nebudem tu na konci! Schemnitz Gallery

Pozývame vás na vernisáž výstavy
/// Erik Šille / Nebol som tu na začiatku, nebudem tu na konci! /// Kurátorka: Bohunka Koklesová Postmoderná mentalita vytvára zázemie pre mýty, pre rozprávanie príbehov, v ktorých sa ocitáme v akomsi medzipriestore, kdesi medzi „pravdou a nepravdou, poznaním a fantáziou, medzi tradíciou a extrémnou súčasnosťou, medzi vedou a poéziou“, medzi hrdinstvom a banalitou. Protikladnosť týchto pozícií nie je čisto náhodná, práve naopak, v mnohom predstavuje svet, v ktorom žijeme. To, akým spôsobom ho spracúvame, ako k nemu pristupujeme nám pomáha prežiť život v relatívnom ráde a poriadku. Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Tvorba Erika Šilleho pripomína „malé mýty“, ktoré aktuálne organizuje vo svojom ateliéri na papieri. Používa k tomu metódu automatizmu, v rámci ktorej bez rozumového spracovania, v krátkych časových intervaloch vytvára akvarelové škice, ktoré sú autentické a výnimočné. Mýtus sám o sebe nedisponuje jednoduchou štruktúrou, skôr naopak, je fenoménom založeným na rozprávaní. Na snahe človeka vytvoriť si svoj vlastný svet, do ktorého vstrebáva všetky vonkajšie kontexty a súvislosti. Vytvárame “malé mýty“, v rámci ktorých sledujeme úpornú snahu človeka zorientovať sa v dnešnom svete, ponúknuť ucelený výklad sveta. Čím viac sa človek snaží, tým menej sa mu to však darí. Nie je to spôsobené jeho slabosťou, alebo neschopnosťou. To svet okolo je natoľko zložitý a komplikovaný, že akákoľvek definitíva v jeho popisoch je dopredu predurčená na zánik. Narácia mýtu v tomto prípade nie je rozrozprávaná literárnym spôsobom, je skôr ukotvená v motíve jednej škice, ktorá viac rozpráva o atmosfére doby, v ktorej žijeme, než o konkrétnom príbehu človeka. Tento subjektívny a emocionálny aspekt tvorby Erika Šilleho, podaný neraz „nervným“ rukopisom a „vábivou“ farebnou škálou je možné vnímať ako obsedantnú potrebu autora pochopiť kardinálne problémy dnešného sveta. V drobných farebných kresbách sa objavuje v rôznych obmenách najmä motív osamelosti. Osamelosť, „žiť vedľa seba sami“, alebo inak povedané strata istoty a bezpečia je na niektorých maľbách Erika Šilleho rozpoznateľná v gestách, banálnych úkonoch, či v akomsi stave núdze, únavy, či hlbokého spánku, alebo smrti. Neraz túto situáciu podčiarkujú aj jeho slová a vety a to priamo na dielach. V dnešnej dobe sa začína v odbornej spisbe rehabilitovať téza „o tzv. novej univerzálnej situácii človeka“. Tá sa vzťahuje nielen na politické, sociálne a ekonomické zmeny, ale aj na ekologické drámy, ktoré podmienia našu budúcu existenciu na tejto planéte. Univerzálna situácia človeka sa tak bude vzťahovať k situácii človeka v novom svete, ktorý bude musieť časom opustiť globalizačné procesy akéhokoľvek druhu, otvoriť sa postmateriálnemu svetu a našim demografickým nárastom, migráciou celých národov sa budeme musieť naučiť žiť – na stále sa „zmenšujúcej planéte“. Na to, aby sme porozumeli súčasnému umeniu je potrebné vynaložiť úsilie na pochopenie dnešného sveta. Hoci orientácia v ňom je takmer nemožná, nevdzácajme sa. Práve naopak, napĺňaním týchto procesov môžeme dospieť k rovnováhe, ak nie „celosvetovej“, tak aspoň osobnej.