Vernisáž výstavy ZaKOREŇovanie Galéria Jula Bindera

Spolu s autorkami: Diana Bilichenko, Kasha Potrohosh, Ester Sabik a kurátorkou výstavy Alexandrou Tamásovou Vás srdečne pozývame na otvorenie výstavy s názvom ZaKOREŇovanie.
—
Živé umenie je zmyslovým orgánom, akýmsi „tretím okom“ sociálneho sveta. Je anténou, ktorá zachytáva jeho neviditeľné vlnenie vždy o čosi skôr, než vypláva na povrch kolektívneho vedomia. Artikuluje témy, ešte kým sú vo fáze kvasenia, a svojim nezaťaženým myslením často ponúka aj možné riešenia zložitých situácií.
V posledných rokoch sme kolektívne zažili (a stále prežívame) viaceré bezprecedentné udalosti – pandémia, vojna, klimatická aj politická kríza. Sú spochybňované základné parametre nášho uvažovania o svete a napriek intenzívnej snahe o analýzu a predikciu možného vývoja si musíme priznať, že tieto javy (zatiaľ) nedokážeme racionálne uchopiť. Príbehy a morálne ponaučenia, ktoré sú v nich skryté, budú skonštruované neskôr. Výstava zaKOREŇovanie predstavuje tvorbu troch mladých umelkýň, ktoré, každá po svojom, vypovedajú o súčasnom svete a spôsoboch, ako sa s ním vysporiadať. Kríza tu nie je len témou, ale najmä katalyzátorom novej tvorivosti. Ak individuálne aj kolektívne prežívame pocit rozpadu zavedených štruktúr, prirodzene každá*ý z nás vytvára viac či menej intuitívne stratégie, ako sa s týmto rozpadom vyrovnať; ako zabezpečiť, aby sa spolu s okolitým naratívom nerozpadol aj náš subjekt. Jednu zo stratégií, ktorú vnímame ako zmysluplnú, sme pomenovali slovom zakoreňovanie. Zakoreňovanie môžeme vnímať doslovne ako proces rastu koreňov (Bilichenko). Zároveň pojem odkazuje na hľadanie koreňov svojej rodinnej a národnej identity, nadväzovanie na odkaz predkov, prácu s tradičnou ľudovou symbolikou, ako to vidíme u Bilichenko, ale aj Kashe Potrohosh. Kasha vo svojej videoperformancií Berehynja reaguje na vojnu na Ukrajine, resp. všeobecnejšie na bolestivo vnímanú dualitu dobra a zla, násilníka a obete. Berehynia, postava zo slovanskej mytológie, ktorá sa koncom 20.storočia stala tiež symbolom ukrajinskej slobody, reprezentuje všetky pozitívne kvality života. „Je symbolom matky všetkých bytostí, ktorá dáva životy a chráni ich. Ženské lono, ktoré dáva počiatok živému…symbol, ktorý sa vo vojne vytráca, nefunguje, krváca. Vojna je absolútnym opozitom Berehynje.“ Ester Šabíková pracuje s témou zakoreňovania ešte univerzálnejšie, vo význame spájania sa s prírodnými elementami. Hoci každá z autoriek sa venuje vlastným témam a jedinečným formálnym experimentom, vystavené diela spája niekoľko spoločných princípov. Je to predovšetkým dôraz na procesuálnosť a miestnu aj časovú špecifickosť; inak povedané, umenie je tu vnímané ako proces a zážitok. Zároveň takmer všetky diela charakterizuje spájanie sa so zemou a vlastným telom, resp. ukotvovanie tela v zemi, symbolicky aj doslovne. Diana Bilichenko vo svojich objektoch reagujúcich na katastrofu a následnú regeneráciu zapája do tvorivého procesu princíp náhody a aktivitu ne-humánnych činiteľov – rastlín. Kasha Potrohosh v čase psychického vypätia hľadala katarziu v jednoduchom, ale intenzívnom akte padania a splývania s lesným podrastom. Obdobne vznikali jej expresívne maľby – z potreby vrátiť sa k jednoduchosti, potešenia z tvorby, v ktorej prehovára samotné telo svojimi intuitívnymi gestami. Ester Šabíková pracuje s nájdenými prírodninami (kamene, ovocie, lastúry, kúsky dreva…), ktoré fotografuje, dotvára, alebo z nich skladá priestorové inštalácie. Fotografický proces postupne rozširuje z pôvodného stláčania spúšte až smerom k novodobému rituálu, ktorý zahŕňa prácu so základnými elementami – zemou, svetlom a vlastným telom. Výstava nechce byť pesimistickou správou o kríze, či varovne dvihnutým prstom. Skôr naopak – chceli by sme ukázať, že umenie je slobodným priestorom, v ktorom dokážeme tvoriť, hľadať a nachádzať, liečiť, jednoducho zakoreňovať sa. text: Alexandra Tamásová   Diana Bilichenko absolvovala v roku 2022 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v odbore textilná tvorba. Vystavovala na TALENTE 2022, Trienále textilu 2021, Dizajn studio Úľuv, v Galérii Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch a inde. Vo svojej tvorbe sa venuje ekodizajnu a tvorbe umeleckých predmetov a plátna z koreňov rastlín. Autorka vníma dôležitosť ekológie a vytvorila autorskú technológiu na pestovanie ekoobjektov. Korene rastlín presne opakujú štruktúru, v ktorej rastú, a to umožňuje vytvoriť akúkoľvek kresbu alebo vzor. V budúcnosti plánuje túto techniku rozvinúť a využiť ju nielen vo fiber arte, ale zaviesť ju aj do každodenného dizajnu. Kasha Potrohosh je umelkyňa z Ukrajiny, aktívne pôsobiaca v Bratislave. Aktuálne je študentkou Vysokej školy výtvarných umení na Katedre intermédií, preto svoju umeleckú činnosť sústreďuje na intermediálne projekty. Kasha má široké spektrum sólo aktivít a projektov, ale je taktiež členkou performatívneho zoskupenia MAPSN. Často vo svojich prácach využíva textilné médium, ktoré zužitkováva ako maskovací prvok. Jej témy sa prelínajú so subjektívnym prežívaním smrti, autoterapie a reflexiami spoločenských problémov. Ester Sabik magisterské štúdium ukončila v roku 2020 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Katedre fotografie a nových médií. Táto mladá umelkyňa sa vo svojej tvorbe venuje najmä analógovej fotografii, no hranice tohto média posúva ďalej a neustále ich prekračuje. V jej tvorbe sa môžeme stretnúť s performance, site specific inštaláciami, či krehkými objektmi. Jej fotografie majú nežnú poetiku a symboliku, často až existenciálnu konotáciu odkazujúcu k archetypom, ku koreňom, k fundamentálnym veličinám ako sú svetlo, čas a hmota. V roku 2020 bola jej tvorba zahrntá do Holandskej knižnej publikácie Fresh Eyes o 100 vychádzajúcich fotografických talentoch Európy. Svoju tvorbu vystavovala na mnohých kolektívnych i samostatných projektoch na Slovensku, v Čechách, v Poľsku, Francúzsku, Taliansku i v Holandsku.V roku 2017 získala ocenenie v súťaži Slovak Press Photo za sériu Metamorphosis of Beauty. Výstavný plán galérie podporil v roku 2022 z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.